V severnej časti Izraela sa 212 m pod morom sa nachádza Genezaretské jazero (nazývané aj Tiberiadské jazero alebo Galilejské more). Je dlhé 21 km, široké 11 km a má sopečný pôvod, je to vlastne kráter sopky.
Pre Izrael je to jediná zásobáreň pitnej vody, preto sa na brehoch jazera nachádzajú chemické úpravovne vody. Jazero je bohaté na ryby. Na západnom a východnom brehu sa dvíhajú strmé vrchy. Vody sú často náhle vybičované búrkami. Za zmienku stojí pripomenúť, že severne od Genezaretského jazera bolo kedysi aj jazero Hule, ktoré obyvatelia v roku 1958 vysušili.
Okolie jazera je úrodné, na brehu sú bavlníkové, tekvicové, olivovníkové, banánové aj datľové plantáže. Obilie v Izraeli dokonca dáva úrodu dva krát ročne.
Na brehu jazera je veľa miest, kde Ježiš pôsobil a účinkoval, napr. Kafarnaum, Magdala a Betsaida. Tiberias, hlavné mesto Galiley, je pomenované podľa rímskeho cisára Tibéria. Zbožní židia mesto nenavštevovali, lebo bolo vystavené na hroboch (teda nečisté).
Cestou na Kineret...
Kineret
Chodenie po vode :)
Pláž bola pokrytá takýmito ulitkami
Západ slnka
Viac...
Späť na úvod...
Yom kippur (hebrejsky: יום כיפור) je jedným z Vysokých židovských svátkov, po slovensky Deň zmierenia. Yom kippur je nazývaný aj ako deň „trýznenia duší“ a „očista od hriechu“. Pripadá na 10. deň mesiaca tišri.
Tento deň odpustil Boh Izraelu zhotovenie zlatého telaťa a tento deň se taktiež Abrahám obrezal a uzavrel tak zmluvu s Hospodinom. Tento deň se pripomína dlhým, viac než 24 hodín trvajúcim pôstom a intenzívnymi modlitbami. Ako jediný deň v roku má 5 modlitieb, Amida – Ma'ariv, Šacharit, Musaf, Mincha a Ne'ila. Jedná sa o nejsvätejší deň židovského roku. Yom kippur se nazýva šabat šabaton (šabat šabatov), čo len vypovedá o veľkosti tohoto sviatku.
Predpisy
Počas Yom kippur, tak ako na Šabat, je zakázané pracovať. V Izraeli je v tento deň zákaz jazdiť automobilom. Nevysiela TV ani rozhlas. Sú zatvorené všetky obchody a úrady. Jediná výnimka je polícia, zdravotníctvo a armáda. Na Yom kippur je zvykom neobliekať a neobúvať nič koženého, nenosia sa šperky. Naopak, je veľmi časté nosiť celý deň talit.
Na Yom kippur si navzájom ľudia neprajú "chag sameach" (veselý sviatok) ako po iné sviatky, lebo Yom kippur neni veselý, ale prajú si "gmar chatima tova" (čím vyjadrujú prianie nech sú zapísaní v knihe života).
Prosby za odpustenie
Pred týmto sviatkom je zvykom, že jednotlivci žiadajú o odpustenie všetkých ľudí, ktorí sa nimi môžu cítiť dotknutí a tesne pred začiatkom sviatku jesť „záverečné jedlo“ (se'uda mafseket). Tento deň je vrcholom Vysokých svátkov a desiatich dňov pokánia, ktoré začali 1. tišri na sviatok nového roka – Rosh Hashanah, kedy je chovanie každého človeka vážené na váhach a jeho osud je zapísaný a zapečatený Bohom v „Knihe života“ (Sefer ha'chajim). Jedine keď člověk dôkladně očistí svoju dušu a duchovne „ide do seba“ (chešbon ha-nefeš), je dosiahnutý účel Dňa zmuerenia; ten člověk môže potom zažiť po tomto Jom ha-din („súdnom dni“) pokoj mysle, protože len pokánie, modlitba a dobročinnost môžu odvrátiť nepriaznivý výnos.
Pôst
Jedným z najdôležitejších predpisov na Yom kippur je pôst. Ten sa drží od západu slnka do zotmenia nasledujúceho dňa. Je zakázané jedlo, pitie, sexuálny styk, používanie kozmetických prostriedkov a toaletných potrieb, rovnako ako umývanie tela okrem prstov a očí.
V prípade, keď je ohrozený ľudský život, sa tieto príkazy môžu porušiť. Pôst sa taktiež nevzťahuje na deti. Od deviatich rokov by si mali pomaly začať zvykať na pôst a od dosiahnutia veku dospelosti – bar micva, bat micva (13 u chlapcov, resp. 12 u dievčat) by už mali byť schopné pôst dodržovať.
Viac...
Späť na úvod...
Rosh Hashanah, teda židovský nový rok, sa blíž. Tento rok vychádza na 29-teho septembra a sviatok trvá 2 dni. Tradičné sviatočné jedlá a zvyky s nimi späté sa vyvíjali po stáročia.
Med
Jedia sa sladké jedlá ako symbol priania sladkého nového roka. V biblických časoch sa med používal ako sladidlo. Med taktiež reprezentuje dobrý život a blahobyt. Izrael je často popisovaný v biblii ako krajina oplývajúca medom a mliekom. Tak preto med.
V prvú noc Rosh Hashanah sa ponára challa do medu, namiesto soli, a povie sa požehnanie nad challou. Potom sa ponorí jablko do medu a prosí sa za sladký nový rok.
Ryba
Rosh v preklade znamená hlava, rosh hashanah teda znamená "hlava roka". Tak ako nás riadi náš mozog, Rosh Hashanah obrazne riadi nasledujúci rok. Ryba je taktiež symbolom plodnosti a hojnosti. Preto je zvykom jesť hlavu z ryby.
Nové ovocie
Druhý večer Rosh Hashanah sa je nové ovocie, prvý krát v sezóne. Povie sa shehechiyanu požehnanie, v ktorom sa ďakuje Bohu za to, že nás doteraz sprevádzal. Pripomína, že život je dar od Boha a zažívať radosť z tohoto momentu. Granátové jablko je často používé ako nové ovocie. V biblii je Izrael ospevovaný ze jeho grantátové jablká a taktiež sa hovorí je obsahuje 613 zrniečok, ako je aj 613 mitzvot. Ďalší dôvod prečo granátové jablko je prirovnanie, že si prajeme aby našich dobrých skutkov v novom roku bolo veľa ako zrniečok granátového jablka.
Symbolika tradičných jedál na Rosh Hashanah
Okrúhla challah
Okrúhly tvar reprezentuje dokonalosť nového roka. Hrozienka a med sú pridávané, aby bola sladšia.
Jablká a med
Jablko sa ponorí do medu a symbolizuje prianie sladkého nového roka.
Hlava ryby Gefilte alebo Fish
Ryba je symbolom plodnosti a hojnosti. Hlava ryby symboliyuje hlavu nového roka.
Jahňacia hlava, sladké kura
Jahňacia hlava symbolizuje, že židovský národ bude pre svoju spravodlivosť viesť ostatné národy. Sladké kura symbolizuje prianie sladkého nového roka
Tzimmes
Tzimmes je východoeurópsky recept, pozostáva z nasekanej mrkvy a sušeného ovocia, spolu uvarené a ochutené medom a škoricou. V Yiddish slovo "meren" znamená mrkva ale aj vzrast, vzostup, zvýšenie. Mrkva teda symbolizuje, že našich dobrých skutov bude v ďalší rok viac.
Špenát
Špenát symbolizuje zelený rok s hojnou úrodou.
Ryža
Ryža symbolizuje blahobyt.
Medový koláč alebo Teiglach.
Symboliuje sladkosť prichádzajúceho roka.
Viac...
Späť na úvod...
Bahájska záhrada opisovaná aj ako ôsmy div sveta sa nachádza v Izraeli na vrchu Karmel v Haife a je jednou z najnavštevovanejších turistických atrakcií v Izraeli. Architektom je Fariborz Sahba pôvodne z Iránu dnes žijúci v Kanade.
Záhradu tvoria terasy a v strede sa nachádza Báb-ova svätyňa. Báb alebo pôvodne Siyyid `Alí Muḥammad, zakladateľ bábizmu, je jednou z troch centrálnych postáv v bahájskej viere. Nad Bábovou svätyňou je deväť terás a pod ňou takisto. Spolu ich je teda osemnásť, čo reprezentuje prvých osemnásť Báb-ových nasledovníkov, ktorý sú označovaní aj ako "listy života".
Osemnásť terás plus jedna terasa, na ktorej sa nachádza Báb-ova svätyňa nám dáva číslo devätnásť, čo je významné číslo aj pre Báb-ovu aj pre bahájsku vieru.
Bahájsku záhradu sa oplatí iste ísť pozrieť, hlavne ak budete v Izraeli, robia vstupy aj po anglicky, takže sa pri návšteve čo to dozviete aj o ich náboženstve. Dôležité je ale, že si to treba rezervovať pre istotu minimálne týždeň-dva dopredu.
Viac...
Späť na úvod...
